Toto je príbeh chlapca zo zboru, ktorý sa stal slávnym skladateľom.
Joseph Haydn sa narodil v Rohrau, malej dedinke v Rakúsku, neďaleko Hainburgu. Narodil sa 31. marca roku 1732.
Jeho rodičia žili v malom skromnom domčeku. Má len jedno poschodie a dve izby. Hospodárske budovy sú pristavené rovno k domu.
Josephovi rodičia boli chudobní, ale mali radi poriadok a čistotu. A ešte niečo mali radi - hudbu. Josephov otec rád spieval a hral na harfe. Malého Josepha doma volali Sepperl. Keď malý Sepperl začal spievať, všetci boli prekvapení, aký má krásny hlas.
V susednom meste, v Hainburgu žil učiteľ, ktorý Haydnovcov navštevoval a hral na husle. Sepperl rád pozoroval ako hrá a napodobňoval ho. Nie s naozajstnými husľami, ale s dvoma paličkami. Učiteľovi sa to páčilo. Všimol si, že Sepperl pozná melódiu a hrá v správnom rytme. Porozprával sa s jeho rodičmi a tí mu dovolili, aby ho zobral so sebou do Hainburgu a učil ho.
Keď mal Sepperl šesť rokov, spieval v kostolnom zbore a vedel trochu hrať na klavíri a na husliach.
Raz sa stalo, že v procesii, ktorá mala prechádzať Hainburgom chýbal bubeník. Učiteľ Frankh rýchlo zavolal malého Josepha a ukázal mu, ako sa bubnuje. Nebolo to pre neho ťažké, robil to veľmi dobre, ale bubny boli také veľké, že ich niekto musel držať zaňho. Haydnovi sa hranie na bubnoch zapáčilo a začal sa učiť, ako sa hrá správne.
Jedného dňa navštívil farára v Hainburgu niekto z Viedne. Keď ten človek počul Sepperlov hlas, pozval ho, aby išiel spievať do zboru kostola svätého Štefana. Sepperl mal vtedy osem rokov.
Spievanie nebolo všetko. Okrem spevu sa Sepperl učil hudbe, na husle, na klavíri a samozrejme aj náboženstvo, latinčinu, písanie a matematiku.
Myslíte si, že popri toľkom učení mu už neostával čas na hranie a na zábavu s ostatnými chlapcami? Raz spievali v kráľovskom paláci, v Schoenbrunne. Popri palácových múroch ešte stálo lešenie a Joseph sa vyšplhal až hore. Panovníčka Mária Terézia ho pri tom prichytila a vydala príkaz, aby ho riadne potrestali.
Po niekoľkých rokoch v zbore Joseph vyrástol a hlas sa mu začal meniť. Bolo načase ho zo zboru prepustiť. Ale skôr ako sa tak stalo stihol ešte vyviesť ďalšiu neplechu. Našiel úplne nové nožnice a čo myslíte, že s nimi urobil? Odstrihol jednému chlapcovi chvost. Takéto parochne s dlhými vlasmi sa vtedy nosili:
Po odchode zo zboru sa Josephovi darilo veľmi dobre. Bol usilovný, to ho naučili ešte jeho rodičia. Bol veselý a ľudia ho mali radi. Stretol sa s Gluckom, Wolfgangom Mozartom aj Leopoldom Mozartom. Stal sa vice kapelmajstrom rodiny Esterhazyovcov. Esterhazyovci mali orchester a pre ten mohol skladať hudbu aká sa mu páčila.
Keď vystupovali, museli mať oblečené biele pančuchy, biele goliere a parochňu s copom. Keby ste si ho predstavovali, ako diriguje orchester, vyzeral by takto: nízky muž s krátkymi nohami, na tvári jazvy od kiahní, veľký nos, šedé oči, ale veľmi dobrosrdečné. A tu je jeho obrázok:
Po rokoch u Esterházyovcov sa o jeho hudbe hovorilo už v celej Európe. Dostával veľa pozvánok. Jednu z nich prijal. Odišiel do Anglicka. Deň pred odchodom večeral s Mozartom. Mozart ho od cesty odhováral: "Nechoď na takú dlhú cestu. Si už starý a neovládaš cudzie jazyky."
Haydn: "Ale ja ovládam jazyk, ktorým hovorí celý svet - jazyk hudby."
Rozlúčili sa a už sa nikdy viac nestretli.
Cestou na sever, v Bonne, sa Haydn stretol s Beethovenom. Dohodli sa, že keď sa Haydn vráti do Viedne, Beethoven bude u neho študovať hudbu.
Haydn napísal veľa pekných skladieb. Najobľúbenejšia je oratórium
Stvorenie.
Po návrate z ciest žil Haydn pokojný život vo Viedni. Raz, ku koncu svojho života požiadal svojich sluhov, aby ho odviedli ku klavíru a on tri krát zahral
Cisársku pieseň.
.JPG)